Stretnutie s démonmi

Prvé stretnutie s démonom nastalo o polnoci, keď som sa prebudila na veľmi zlý pocit. V tom čase sa prebudila aj moja rodina, ktorá tiež pocítila ten nepríjemný pocit. Cítila som, že niečo zlé oblieha okolo domu. Skôr ako sme sa opäť vybrali do postelí, zapálili sme si v každom rohu sviečky. O pár minút na to tieto sviečky začali zhasínať. Pocítila som chlad a strnulé svalstvo, nevedela som vydať ani hlások, ani pohyb, aby som utiekla. Niečo ma veľmi silno držalo a vchádzalo to do mňa. Bránila som sa z celej sily ako som len mohla, ale nakoniec ma to premohlo.

V priebehu ďalších dní sa nič také zvláštne nedialo. V noci som prekonávala rôzne nočné mory a cez deň som bola veľmi podráždená na všetko. Pomaličky mi to drvilo dušu a ubližovalo mi, až ma to chcelo dostať k samovražde. Lenže tento démon podcenil moju silu vieru v Boha a v čase najväčšej depresii, ktorú som predtým nemala, začala som si uvedomovať, že to nie som ja, ale niekto alebo niečo cudzie. Ten deň si pamätám, vyhrala som nad ním, zobrala som do rúk Bibliu a začalo sa búriť. Trvalo to rok, kým som sa ho úplne zbavila, ale naučila som sa vďaka nemu veľa o živote. 🙂  Bibliu som začala vnímať inak ako ju nám zvyknú vykreslovať kňazi. V novembri 2009 som mala videnie, z ktorého som sa nevedela prebudiť. Bol to archanjel Michael, ktorý mi povedal, čo sa stane v roku 2010 a mal pravdu, presne na pyšný plch sa to plnilo, padali veľké hlavy,  banky krachovali… Okrem týchto udalostí ma naviedli anjeli na wordpresácki blog Angelárium, kde som sa dozvedela o komunikácii s anjelmi a s rôznymi bytosťami… Začínal sa môj mišung v hlavičke ukladať do veľkej skladačky, ale to bol iba začiatok, netušila som, že sa s tým ešte stretnem.

Druhé stretnutie s voodoo démonom Damballom a mátohou nastalo počas videnia. Priateľka sa zdôverila o tom, že pozná mladého muža, ktorý si vytvoril voodoo bábiku. Všetko je v poriadku, ale muž sa zľakol, aby niekomu neublížil, tak ju zapálil. Ups a tu vznikol problém porušil dohodu s démonom a tento démonik si začal vyberať  svoju daň za to. 😕 Áno, dospela som k názoru, že démoni nie sú zlí, ale iba nepríjemní. Svoju úlohu démon splnil, ale mladý muž nie. Prosila ma priateľka o pomoc. Tak som na tom začala pracovať, kde a kedy nastala chyba. Vedela som, že tu už pomôže iba modlitba za oslobodenie. Stalo sa, po tom všetkom, čo som pre to vykonala. V tú istú noc sa mi objavil démon Voodoo Damballa v hadej podobe a mal pár pierka. 😀 Nevyzeral až tak strašidelne, bránil mi svojím hadím telom vstúpiť ďalej, pozerala som sa mu priamo do hadích očí. On sa tiež pozeral, dala som mu na vedomie, že rešpektujem jeho silu a pustil ma dnu do temnoty tiež s rešpektom. Sledoval ma celý čas, zbadala som mátohu, tú, ktorá uzavrela dohodu s mladým mužom.  Ona sa mi dívala do očí a ja jej. Mala dlhé čierne vlasy, ktoré sa vinuli rôznymi smermi a oči mala úplne čierne, vyžarovala z nich krásna temnota, nos sa podobal na prasačí rypák. V tom som jej dala na vedomie pomocou mysle, aby toho mladého muža nechala, pretože všetko konal z nevedomosti. Stalo sa, mátoha otvorila ústa, prikývla a odišla do hlbšej temnoty…Tu sa moje videnie končí. 🙂

Na treťom stretnutí nebol obyčajný démon, ale matka všetkých démonov Lillith. Netuším vôbec ako som sa ocitla v izbe. Vidím svoje spiace telo a moje akoby druhé ja putovalo do jednej izby. V tmavej miestnosti sa nachádzal mladý muž s kučeravými vlasmi. Výraz tváre bol neľudský až chladný. Vidím iba časť inej ruky niekoho, kto držal v ruke drevený kríž. Začal vyslovovať slová a uvedomila som si, že je to exorcista, ktorý práve vyháňa diablika. V tom som mu schmatla ruku a kríž som viac priblížila k mužovi. Ten sa vzápätí začal zmietať a kričať hororovým diabolským ženským výkrikom Lillith. Povedala som: ” V mene Ježiša Krista, odíď z tohto tela.” – bola to jediná fráza, ktorú som si v tom momente vybavila. Nebolo to jednoduché, muža som videla utekať preč, ktorý bol od posadnutosti démona zbavený. V tom som pocítila náhlu únavu a začali sa mi vybavovať rôzne obrazy. Najprv to bolo okno, za ktorým sa všetko červenalo , ropucha v kúte, malé dievča s vypichnutými očami, z ktorých stekala prúdom krv a nakoniec vidím oltár, na ktorej ležala obetovaná koza, jej krv kvapkala z oltáru. Pochopila som, že sa to týka nejakej satanistickej skupiny. Naraz sa mi ruky začali meniť na ohavné široké pazúry. Keď som zbadala tú krásnu ohavnosť, napadlo ma, že my sme tvorcami týchto bytostí a vedela som v tom čase premieňať pomocou energie rôzne bytosti do fyzickej podoby. Krása, fungovalo to. Premieňala som tú krásnu ohavnosť na nádhernú energiu dúhovej farby s vyslaním, aby všetky následky odstránila, čo spôsobila. Za oknom sa prežiarila žiara bieleho svetla a v tom pristúpil Ježiš s knihou. Otvoril ju a spýtal sa ma: “Vieš čo si prekonala?” Ja ako puk pozerám na Neho a neverím svojím vlastným očiam, teda videniu. Stála som tam ako prikovaná. Pokračoval slovami: “Prečítaj si Žalm 31 a Matúša 12. kapitolu od 5. verša.” Zatvoril tú knihu a odišiel s úsmevom. V tom som sa prebudila z videnia, nastal zvláštny pocit, nebol to strach, ale niečo akoby som prekonala, niečo veľké.

Dúfam, že tieto stretnutia s temnou ríšou boli posledné. Naozaj oni nie sú zlí, iba nepríjemní. 😀 Vôbec som netušila, čo konám, všetko som robila automaticky, akoby som to už dávno vedela.