Vedomie, podvedomie a nevedomie

Má naše vedomie konkrétne sídlo v mozgu, ktoré je zodpovedné za uvedomovanie si seba samého, umožňuje nám konať, uvažovať nad možnosťou nezasahovať, dokonca uvedomovať si, že sme vedomí, predstavovať si ako by svet vyzeral, keby sme nič nerobili či ako by vyzeral bez nás? Musíme povedať, že žiadna takáto konkrétna oblasť neexistuje. Vedomie nemá v mozgu centrum! To však nevylučuje, že ho neprodukuje! Práve naopak, vedomie ako ho chápeme my, je skutočne len biologickým procesom a výplodom mozgu. To že nemá sídlo iba poukazuje na jeho procesnú povahu. Vedomie je vzťah medzi určitými oblasťami, vzniká ako dôsledok vzájomného pôsobenia. Je to jav podobný metabolizmu. Je síce skutočne pozoruhodne dômyselné a fascinujúce, ale nie je tajomné a ani nevysvetliteľné.

Čo je potom JA? Ja ako ho poznáme, teda spomienky o nás samotných vytvárajú v nás ilúziu akejsi fiktívnej postavy hrajúcej hlavnú úlohu v hre zvanej náš život. Je skutočne veľmi užitočné, ba priam až nevyhnutné na to, aby sme boli schopní sociálnej interakcie s okolím, aby sme sa boli schopní identifikovať, odlíšiť a v plnom zmysle fungovať ako bytosť v tomto svete. Vedomie je v tomto skutočný majster. Podobá sa kúzelníkovi. Jednoducho využíva našú túžbu byť podvedený, oklamaný. Pretože naša silne zakorenená viera v nadzmyselnosť nás samých je preň dokonalým podnetom na to, aby na nás uskutočnilo iluzórny trik. Neberme tento fakt ako nejaké hrôzostrašné zistenie o povahe vedomia. Berme to ako skutočnosť, že sme odhalili princíp, že už nemusíme byť viac krát klamaný svojím mozgom. Berme to ako objav.

 Ako si ho môžeme predstaviť?

Predstavme si Ja ako fiktívnu postavu, ako komplexné ťažisko objektu – tela. Každé teleso má svoje ťažisko, vďaka ktorému sme schopný s nim priestorovo manipulovať a predikovať, ako sa bude v rôznych situáciach správať. Podobne aj naše JA je v skutočnosti len fiktívnym pojmom, abstrakciou, ktorá vznikla v procese sebainterakcie a interakcie s ostatnými, ale umožňuje nám prakticky existovať v spoločnosti. Ja ako také, ale neexistuje v hlave. Jeho podstata vychádza z toho, že máme tendenciu všetkému čo máme a čo sa nám stane, dávať koherentnú podobu zliatu do jedného príbehu, a tým je náš život.

Ako môžeme využiť tento poznatok?

Skutočnosť, že Ja a Vedomie ako ho poznáme, nie je také ako sme si ho predstavovali, nám nahráva celkom do kariet. Fakt, že žiadne Ja neexistuje. Spôsob ako vnímame tento svet, spôsob ako sa naň pozeráme svojimi očami je len subjektívnou projekciou nášho mozgu. Ak sa ale pozrieme hlbšie do svojho vnútra, ak pochopíme a porozumieme tejto iluziórnej predstave, ktorej sme doposiaľ verili, objavíme tam skutočné nerozlišujúce vedomie. Vtedy nahliadneme do duševného sveta a objavíme tam svoje pravé JA. Toto Ja je ale celkom odlišné od toho, ktoré poznáme. Len keď dokážeme utíšiť našu myseľ, len keď začneme na svet pozerať pravými očami, len vtedy budeme počuť hlas svojho vnútra.

Ako môžeme využiť tento poznatok ešte raz?

Vedomie je veľmi komplikovaný proces prebiehajúci v mozgu človeka. A toto nám dáva možnosti ho začať objektívnejšie skúmať. Môžeme ho pozorovať v rôznych podobách, zmenených stavoch vedomia, môžeme skúmať jeho vplyv na naše emócie, na pamäť, koncentráciu, predstavivosť, kreativitu či na správanie a konanie. Otvára nám dvere do analýzy našej motivácie, našich pohnútok, prianí, túžob. Tento proces je, ale ako sa zistilo ešte oveľa zložitejší. Naše správanie je do značnej miery podriadené inej oblasti. A tej hovoríme podvedomie. Podvedomie a vedomie spolu komunikujú a výsledkom je naše správanie.

…Vedomie je bránou do Podvedomia…

Podvedomie

Spolupráca

Našu myseľ by sme mohli rozdeliť na racionálnu, vedomú a irracionálnu, podvedomú. Obidve spolu spolupracujú, komunikujú a ich vzájomným pôsobením vzniká mozgová aktivita. Podvedomie sa od vedomia ale značne líši. Zatiaľ čo vedomá myseľ je objektívna, reaguje priamo s okolím, s objektami, vníma ho zmyslami, poznáva, učí sa a pozoruje, podvedomie je subjektívne, koná na základe intuície (presnejšie inštinktu), emócii, nevzťahuje sa na okolie, nepozoruje, ale cíti.

Freudovo psyché

Za objav podvedomia môžeme vďačiť zakladateľovi psychoanalýzy Sigmundovi Freudovi. Ten sa zaoberal práve skúmaním snov svojich pacientov, pričom za základ ich problémov považoval pudovú povahu zakorenenú v oblasti, ktorú nazval podvedomie.

Základnú zložku našeho Ja, nazývanú psyché rozdelil na tri časti:

ONO = Nevedomie

JA = Vedomie

NAD-JA = Predvedomie

Nevedomie je časť spomienok, ktoré si naše Ja, vedomie neuvedomuje, ale do značnej miery ovplyvňuje naše konanie. Tvorí základ nášmu emocionálnemu životu. Je zodpovedná za pud, hlad, nedôveru, lásku a iné emocionálne prvky správania. Je zdrojom našich motivácii, túžob a prianí. Druhá zložka, predvedomie, v sebe obsahuje ideály, normy, vzory správania a všetky princípy, ktoré sme nadobudli počas života v priamej konfrontácií s okolím. Táto oblasť je vedomiu ľahko dostupná, môže z nej čerpať informácie bez značnej námahy. A napokon je to vedomie, ktoré sa nachádza uprostred, predstavuje všetko to, čo teraz prežívame svojimi zmyslami, naše vnímanie, fantázia, spomienky a myšlienky. Freud sa domnieval, že veľkú väčšinu tvorí práve nevedomie, a že to je zdrojom motivácie 90% našich činov.

Význam nevedomia

Kto je pánom v našom dome?

Objav nevedomia a jeho podstatného vplyvu na motiváciu nášho konania spôsobilo, že vedomie už nemohlo byť viac pánom svojho domu, pretože 90% činov je riadených niekým iným. Dnes už vieme lokalizovať aj oblasti v mozgu, kde by sa nevedomie mohlo nachádzať. Ide o subkortikálne centrá koncového mozgu, mozgový kmeň, ďalej mozoček a talamus. Vieme síce kde asi je, ale nevieme presne určiť aké informácie sa dokážu doň dostať. Len ťažko dokážeme identifikovať vnemy ukrývajúce sa v našom podvedomí. Naša pozornosť totižto filtruje vstupné informácie a rozhoduje o tom, čo vpustí do percepčného procesu, do vedomia. Mnoho ostatných a možno aj všetky okolité podnety putujú nevedomky práve sem. Podvedomie je teda akýsi súčet nevedomých skúseností a zážitkov. Tieto zážitky potom tvoria základ nášho emočného správania. Keďže nevedomie podmieňuje vedomie, vedomie muselo byť zosadené z trónu.

Skutočne nič nezmôžeme?

Nie je to pravda. Podvedomie pracuje na určitých princípoch, ako všetko na tomto svete. A keď sa nám podarí odhaliť na akých, môžeme tak podmieňovať svoje životy a osudy. A nám sa to už vlastne podarilo. Bránou do podvedomie je práve naše vedomie. To, čo si vpustíme dnu, sa k nám potom vráti ako bumerang. Podvedomie pracuje na zákone príťažlivosti. Ak ste čítali knihu Secret, tak pracuje presne podľa toho. Pre tých, čo nevedia o čom je reč, zákon príťažlivosti je postavený na sile presvedčenia, viery. Ide v podstate o sugesciu. Kľúčom otvárajúcim dvere do podvedomia je sugescia.

Čo všetko riadi?

Aby sme mohli začať riadiť naše nevedomie, musíme zistiť, v čom všetkom má namočené prsty. Za prvé, nevedomie nikdy nespí, je vždy v strehu, v pohotovosti. Za druhé, je zdrojom všetkých automatizovaných, rutinných pohybov. To znamená, že riadi všetky vitálne funkcie organizmu počnúc srdcovou činnosťou, cirkuláciu krvi, niektorú svalovú činnosť a trávenie. Za tretie, tvorí základ nášho emocionálneho života, teda je zdrojom všetkých (potlačených) túžob, prianí, ale aj úzkostí a obáv. No a za štvrté, riadi naše správanie, a tým aj náš život.

Zdroj: Adam – Vlastná cesta /Odhaľ svoju pravú tvár/

Vlastná púť s vedomím počas snívania

 Pred spaním som si vsugerovala putovanie s vedomím do oblasti podvedomia a nevedomia. Putovanie trvalo celé týždne a uvedomenie snov poodhalil skutočnosť vlastného podvedomia a nevedomia. Nachádzam sa pred veľkou drevenou bránou, ktorá mala rôzne ornamenty v tvare kvetov. Ibaže táto brána zostala zatvorená. Nemohla som ju otvoriť, ani zámok nemala. Najprv som si myslela, že ešte len vstúpim do tejto brány podvedomia. Nakoniec to bola brána, ktorá sa práve zatvorila. Nechcela som ju opustiť, ale musela som. Bol to koniec a zároveň čakanie na niečo nové. O niečo neskôr počas sna s vedomím som stála pred veľkou bielou bránou, v bielom trblietavom pozadí. Pred bránou stála veľká biela socha leva, ktorá strážila túto bránu. Brána bola pootvorená a tak som vstúpila do nej. Sen sa skončil. Socha leva symbolizovala bytostný prerod na duchovnej ceste a zároveň odkryla ďalšiu novú cestu. Lev znamená sila, hrdinstvo a v bielom prostredí znamenalo o čistote, ktorá sa spája so svetlom, poznaním a múdrosti, sebapoznania v najvyššej forme – božia myseľ.

V nasledujúcom sne som sa nachádzala v horskej oblasti pokrytej snehom a zbadala som mladíka, ktorý prichádzal ku mne cez malý most (spájal obe brehy), v pravej ruke držal prázdne vedro a zahľadel sa počas cesty do rieky. Tu sa sen skončil. Vedela som, že to znamená nový začiatok duchovnej púte vedomia k Jednote – rovnováhy protikladov. Prázdne vedro predstavovalo súčasnú náplň vedomia tým, že bolo prázdne, zodpovedalo nevedomiu. Na novej duchovnej ceste Jednoty prichádzalo nevedomie. V ďalšom sne mi nevedomie ukázalo emočnú väzbu k osobám, na ktorých moje podvedomie liplo.

Putovanie vedomia ešte neskončilo a pokračovalo ďalej. Začínam hrať počítačovú hru, vytvorila som si hrdinu naklikávala som ho na rôzne miesta, potom tá hra ma vtiahla do svojho deja. Nachádzam sa s pár priateľmi, ktorých nepoznám, vidím ako sa nová susedka nasťahovala do vedľajšieho bytu, mala umelecké nadanie pre hudbu. Boli sme skupina, ktorá pracovala za oslobodenie od systému. Plán moci bolo ovplyvniť všetkých ľudí pomocou zariadení nainštalovaných a dobre ukrytých na staniciach. Každé jedno zariadenie sme našli, odkryli a zničili. Plán bol na chvíľu prerušený, ale opäť nainštalovali nové zariadenie. Tiež sme ho zničili, napriek svojej inovatívnosti zariadení, sme stále uspeli. Pri opätovnom zistení funkcie tohto zariadenia, naprogramovali ľudí, aby nás prenasledovali a zničili. Pri úteku s plánom zničiť túto moc zariadenia, som prechádzala rôznymi systémami, ktoré boli buď číslami, písmenami – čistý Matrix. 🙂 S celou skupinou sme znovu našli toto zariadenie už futurickom odeve. Niektorí zo skupiny nevedeli otvoriť obal od zariadenia, ale nakoniec sme našli systém otvorenia obalu a opäť sme zničili zariadenie. Deštrukcia sa podarila, ľudia nás prestali prenasledovať a svoju zlobu, nenávisť a prenasledovanie zmenili na plán odstránenia moci. Tento sen znamenal snaha zničiť svoju nezastupiteľnú rolu v karme znovuzrodenia. Ukončiť vlastnú minulosť a s ňou prežité. Zariadením, ktoré sme neustále ničili, bola samotná myseľ – myšlienky. Nevedomosť ma nasmerovala na citovú úroveň. Duchovná cesta viedla, aj cez citovú úroveň k vnútornej vyrovnanosti, ku kľudu a mieru v duši. 😉 Blížia sa Vianoce aj to, vedomie a podvedomie vysiela do nevedomia. 🙂 Najlepším nástrojom odpútaním sa od mysle, je meditácia, ktorá tiež vedie k vnútornej vyrovnanosti, k pokoju a mieru v duši.