Kritizovanie

Tým, že sa moje cesty rozšírili mimo územia domácej krajiny, získala som trošku iný pohľad, na to kým som a aký sme. Každý národ má svoje silné a slabé stránky, ktorý ich rád ukazuje, alebo radšej tie slabšie stránky ani nie. Každý jednotlivec na tejto Zemi má vlastné tempo učenia a rastu, vyniká v niečom inom ako iný, jednoducho každý je JEDINEČNÝ tým, kým je, a čo dokáže.

(Ne)znesieme kritiku?

 Niektorí kritiku buď znesú alebo nie. Tí, ktorí znesú kritiku, buď ju príjmu alebo im je vaša kritika, aj tak ľahostajná. A zase naopak ľudia, ktorí kritiku neznesú, ju určite nepríjmu a zároveň si budú stáť za svojou pravdou. Kritizovanie niekedy znamená ako slová do vetra, ale nejaké to stanovisko človek chce zaujať, aby sa našlo aspoň východiskové riešenie.

Ako človek považuje kritizovanie?

Niekto kritizovanie považuje za negatívum, čo vlastne jeho sebadôveru iba podkopáva a prináša mu to sklamanie – uzatvára sa, prestáva rásť, ale sú tí, ktorí kritizovanie považujú za pozitívum, čo vlastne jeho sebaúctu posilňuje, a tým, aj jeho sebadôveru, začína rásť a otvára sa viacerým možnostiam.  Je pravda, že niekedy sme kritizovaní za niečo, za čo samí nemôžeme a niekedy kritizujeme práve my niekoho, za čo on nemôže. 😀

Či je kritika pozitívna alebo negatívna, je samotná kritika znakom nášho vzťahu so samým sebou a vzťahu s vonkajším svetom.

Život je najlepším učiteľom a skutočne nás veľa naučí, ukáže kým skutočne sme. Kritizovanie v živote znamená nespokojnosť. Odkiaľ vychádza kritika? Od nespokojného jednotlivca. Prečo je nespokojný? Pretože pán/pani nespokojná buď má strach, obavy, nenaplnilo sa jeho očakávanie, nemá to, čo má iný – pocit nedostatku, chce upriamiť pozornosť, zdôrazniť svoju “jedinú a tú pre neho správnu pravdu”,… atď. Poviem vám, že je ľahké kritizovať niečo alebo niekoho, ale je ťažké prijať kritiku. Keď ju považujete za niečo negatívne, snažte sa ju premeniť na pozitívne, robím všetko, čo je v mojich silách.

V jednej reštaurácii, dostali veľkú objednávku hamburgerov, a tak pomáhal vedúci šéfa zamestnancovi pri príprave a balení hamburgerov. Vedúci počas práce nič nehovoril, ale po niekoľkých minútach, už nemohol vydržať a povedal zamestnancovi, čo všetko “zlé” robí, spŕška kritiky sa valila na zamestnanca, pretože nebolo to podľa očakávania vedúceho. Zamestnanec bol práve ten, ktorý kritiku považuje za pozitívne, pretože ho to posúva ďalej, vidí svoju prácu z pohľadu nadriadeného. Tak začal pracovať z pohľadu nadriadeného, vedúci bol počas ďalších minút spokojný a začal ho oceňovať – kritika v dobrom, akú dobrú prácu vykonáva, ale o ďalších 10 minút začal zamestnanec pracovať z pohľadu klienta, a opäť spustil vedúci spŕšku negatívnej kritiky na zamestnanca, ale v tom ho zamestnanec zastavil a upozornil ho na požiadavku klienta, robím všetko, čo môžem, čo je v mojich silách. Vtedy sa upokojil vedúci a zmieril sa s odpoveďou zamestnanca, nič mu iné nezostávalo. Zatiaľ čo sa iní kolegovia dobre na tom zabávali, zamestnanec a vedúci získali dobré životné školenie. Všetko zlé, je na niečo dobré. 😉 O niekoľko dní vedúci vystavil nové služby na nový mesiac. Zamestnanec bol zvedavý na svoje nové služby a chcel vedieť vopred aspoň svoje služby. V tom čase sa vedúci málokedy ukázal niekomu zo zamestnancov na oči. 🙂 A keď už mal hotové nové služby, očakával, že práve tento z jeho strany kritizovaný zamestnanec, začne negatívne kritizovať  jeho prácu. Karta sa obrátila, pravda? 😀  Poviem vám, že práve tento zamestnanec bol jediný spokojný so službami, pretože neočakával výsledok a nakoniec, aj tak dostal tie najlepšie služby v mesiaci.

V skutočnosti nikto nič zlé/nesprávne nerobí, ani doma, ani v práci, jediné, čo nerobíte je to, že nerobíte podľa očakávania iných. Ale ako môže vedieť jednotlivec, čo očakáva od neho druhý, keď jeho pohľad na vec, je odlišný ako toho druhého? A tu je podstata, niekedy žijeme v ilúzii, že všetko je rovnaké, a tak očakávame a zakladáme túto ilúziu/predstavu do okolia ako “jedinú pravdu”, ale príde odlišná “pravda”, ktorú tú našu ilúziu/predstavu práve zbúra, a až potom sa prebudíme do novej reality, že svet sa nezakladá iba na jedinej Jedinečnosti, ale na mnohých pohľadov Jedinečností vo vzájomnej spolupráci.

Deti viac potrebujú vzory ako kritiku. (Joseph Joubert)
 

Kritika je hodnotenie a odhaľovanie nedostatkov v čomkoľvek, je to negatívny úsudok o čomkoľvek. Kritika je jedným z plodov pýchy. Ľudia, ktorí stále kritizujú, sú nespokojní sami so sebou a svetom, v ktorom žijú. Chcú ho zmeniť tak, že sa zmení svet okolo nich, teda chcú, aby ostatní zodpovedali ich predstavám o svete, morálke, živote. Myslia si, že ich mienka je najsprávnejšia. Takí ľudia jednoducho zabúdajú alebo nevedia, že žijú iba vo svojom vlastnom svete. A svojimi kritickými myšlienkami vyjadrujú nesúhlas so svetom iného človeka. Je to mimoriadne agresívne zmýšľanie, ktoré má negatívne dôsledky na ich zdravie.

Na jemnej, podvedomej alebo energetickej úrovni útočia na ostatných ľudí, a teda na svety iných ľudí. Takéto útoky sa im potom vracajú späť vo forme kritiky a nespokojnosti iných s nimi. Nároky sa môžu vzťahovať na kohokoľvek: na blízku osobu, na vládu, na seba samého, minulosť, budúcnosť, osud, Boha. Tieto myšlienky spúšťajú program ničenia toho, na čo sú smerované. Následne sa v podvedomí obete spúšťa program samo zničenia. Trvalá nespokojnosť spustí seba deštrukčný proces, v dôsledku ktorého ochorie duša i telo.

Nespokojnosť, nároky voči okolitému svetu môžu viesť k vážnym chorobám. Ľudí, ktorí majú sklon kritizovať, často bolia kĺby a krk. Artrída, reumatizmus je choroba tých, ktorí neustále vyjadrujú nároky a nespokojnosť, kritizujú seba aj ostatných. Je to tým, že sú neoblomní, tvrdí vo svojich úsudkoch, neprijímajú cudziu mienku. Chcú byť vždy a vo všetkom dokonalí a trvajú na dokonalom správaní aj iných ľudí. Pocit vlastnej dôležitosti je u nich nafúknutý do neuveriteľných rozmerov. Väčšinou sú to ľudia, ktorých v detstve tiež kritizovali pre ich nedokonalosť a týmto spôsobom chcú získať pozornosť a pochvalu. Neveria si. Rodičia do nich premietali nespokojnosť so sebou. Kritikou chcú dosiahnuť vlastne pochvalu, pretože chcú ukázať, akí sú oni dobrí. Keď sme kritickí, skúsme občas niečo nepovedať a naopak pochváliť. Nachádzajme a hľadajme skôr niečo dobré a pozitívne na ľuďoch a svete. Sami uvidíte, ako vám odľahne.

Priznajme si, že nie sme dokonalí, máme na to plné právo. Potom prichádza uzdravenie. Mali by sme si denne pripomínať, že všetci konáme najlepšie, ako v danej chvíli dokážeme. Má zmysel kritizovať niekoho zato, že konal najlepšie, ako v danej chvíli vedel a mohol? Čítať ďalej

Zdroj: Vladimír Červenák – http://www.advaita.sk/etikoterapia

Reklamy

2 komentáre

  1. “Ako človek považuje kritizovanie?

    Niekto kritizovanie považuje za negatívum, čo vlastne jeho sebadôveru iba podkopáva a prináša mu to sklamanie – uzatvára sa, prestáva rásť, ale sú tí, ktorí kritizovanie považujú za pozitívum, čo vlastne jeho sebaúctu posilňuje, a tým, aj jeho sebadôveru, začína rásť a otvára sa viacerým možnostiam. Je pravda, že niekedy sme kritizovaní za niečo, za čo samí nemôžeme a niekedy kritizujeme práve my niekoho, za čo on nemôže.” 😀

    Toto sa mi páči.
    Najviac z toho ma oslovila skutočnosť, ktorá sa mi aj stala a aj ked je nie vždy ľahko prijateľná, predsa je dobré to prijať. Myslím na tieto slová:

    “,,,tí, ktorí kritizovanie považujú za pozitívum, čo vlastne jeho sebaúctu posilňuje, a tým, aj jeho sebadôveru, začína rásť a otvára sa viacerým možnostiam.”

    Je to tak…napomínanie-karhanie-upozornenie…nazvime to ako chceme, v každom prípade mi to pripomína Božie Slovo (z Biblie), ktoré je dobré na budovanie človeka.

    Už len dodám jednu dobrú radu Ježiša Krista, ktorá sa mi páči a pomáha mi nie len, ked chcem niekoho upozorniť na chyby, ale aj ked iní chcú tak urobiť mne a to z evanjelia podľa Matúša kap.18, 15-17

    “Keď sa tvoj brat prehreší proti tebe, choď a napomeň ho medzi štyrmi očami. Ak ťa počúvne, získal si svojho brata.
    Ak ťa nepočúvne, priber si ešte jedného alebo dvoch, aby bola každá výpoveď potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov.
    Keby ani ich nepočúvol, povedz to cirkvi. A keby ani cirkev nechcel poslúchnuť, nech ti je ako pohan a mýtnik.”

    Hlavne tá prvá veta je velmi dobrá, lebo niekedy aj ja mám s tým problém (ako aj iní…) že skritizujem ľudí verejne, avšak najprv by človek mal upozorniť v súkromí. Už viac-krát som takýmto súkromným spôsob predišiel zbytočným nedorozumeniam a aj iní ma lepšie pochopili.

    Ďakujem za dobrý článok, Vierka.
    Prajem Ti, všetko dobré a čo sa týka kritikov, ktorí sa vždy nejakí nájdu – tak aby boli k tebe láskaví a neodsudzovali ťa na verejnosti.
    Boh Ťa miluje, takú, aká si…

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: