Túžba – dedičný hriech

V jednej animovanej rozprávke vyjadril starší muž túžbu ukradnúť lízatká deťom. Čo je to vlastne túžba? Chcieť niečo, alebo žiadostivosť po niečom bez ohľadu na celkové Vedomie, prijatie zodpovednosti za následok samotnej túžby, pád z raja. Túžba zvedie z cesty k Vedomiu a prináša poznanie nevedomosti. Viacerí prirovnávajú dedičný hriech k poznaniu, ibaže to je samotný cieľ dedičného hriechu – túžba po poznaní. Túžby sú rôzne, napr. túžba po pomste, túžba po láske, túžba po Bohu, túžba po Jednote, túžba po peniazoch…., prichádzajú a odchádzajú, zdedený opakujúci dedičný hriech od muža a ženy.

Biblický príbeh – pokúšanie a hriech

Kniha  Genezis 3. kap.verš 1-13
No had bol ľstivejší ako všetky poľné zvieratá, ktoré urobil Pán, Boh, a vravel žene: „Naozaj povedal Boh: „Nesmiete jesť z nijakého rajského stromu!?“. Žena odpovedala hadovi: „Z ovocia rajských stromov môžeme jesť, ale o ovocí stromu, ktorý je v strede raja, nám Boh povedal: „Nejedzte z neho, ani sa ho nedotýkajte, aby ste nezomreli!“ – Tu povedal had žene: „Nie, nezomriete, ale Boh vie, že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a vy budete ako Boh, budete poznať dobro a zlo.“ – A žena videla, že strom je na jedenie chutný, na pohľad krásny a na poznanie vábivý, nuž vzala z jeho ovocia a jedla, dala aj svojmu mužovi, čo bol s ňou, a on tiež jedol. I otvorili sa obom oči a spoznali, že sú nahí. Zošili figové listy a urobili si zásterky. A potom, keď počuli hlas Pána, Boha, ktorý sa za denného vánku prechádzal po záhrade, skryl sa Adam i jeho žena pred Pánom, Bohom, medzi stromami záhrady. I zavolal Pán, Boh, Adama a povedal mu: „Kde si?“ On odpovedal: „Počul som tvoj hlas v záhrade, nuž bál som sa, lebo som nahý, a preto som sa skryl.“ Vravel mu: „Kto ťa upozornil, že si nahý?! Jedol si azda zo stromu, z ktorého som ti jesť zakázal?!“ Adam odpovedal: „Žena, ktorú si mi dal na pomoc, tá mi dala zo stromu a ja som jedol.“ Potom povedal Pán, Boh, žene: „Prečo si to urobila?! A ona odpovedala: „Had ma naviedol, i jedla som.

Strom života a strom poznania nachádzajúce v strede raja predstavujú nekonečnosť života a všetko s ním spojené poznanie. Strom poznania mal šťavnaté plody. Symbolom zo šťavnatých plodov sa stalo jablko. Jablko je šťavnaté, sladké, voňavé, krásne sfarbené do červena, vábivé ako samotná túžba.  Had je ďalším symbolom EGA. Parazit nazývaný klam, ktorý oddeľuje od skutočnosti, od Pravdy, od zjednotenia Boha.  V biblickom príbehu, nevinní Adam a Eva rozprávajú zjednotene, ale keď ochutnali šťavnatý plod, zjednotenie sa premenilo na JA – rozlišovanie. Samotná túžba po živote a jeho poznanie dodnes privádza duše do tohto pozemského života.  Túžba konať v živote, byť tvorcom života , to všetko vytvára obmedzenie k návratu späť k Vedomiu. Vytvorené putá, pre ktoré nie je možné oddeliť sa od  túžby po niečom.

„Spočívej ve Vědomí, kterým jsi ty sám, které je neměnné, ničím nepodmíněné, beztvaré, tiché, klidné a nezměrně inteligentní.“

„Věz, že co má tvar, je neskutečné, a skutečné je jen to, co je bez formy. Pochopíš-li to, není možnost dalšího zrození.“
Aštávakra

Aštávakra zdůrazňuje tu důležitou skutečnost, že cokoli má formu, musí být nutně jevem, zdáním, a tudíž také předmětem změny a konečného rozpuštění. To znamená, že co je skutečné, je bezforemné, nedotknutelné, nepodléhající změně ani smrti. Aštávakra říká, že to, co skutečně jsme, je bezforemné, neměnné noumenon, jež je mimo čas a prostor. To, čím se jako oddělené objekty zdáme být, jsou dočasné, konečné a smyslově vnímatelné fenomény.
Aštávakra dále říká, že všechny jevy ve své podstatě nemají existenci, což znamená, že jevy podléhají změně a zániku. To, co jsi, je neměnné noumenon. Jakmile to bezvýhradně přijmeš, otázka znovuzrození se stává irelevantní.
Pokud se však nemůžeš zbavit ztotožnění s odděleným individuálním objektem světa jevů a stále se za tento objekt považuješ, pak coby objekt budeš podléhat potěšením i bolestem v tomto i dalších životech, dokud se v duchovní evoluci neprobudíš do pravé skutečnosti.

Pocit konania a predstava vôle je inštinkt demonštrácie ega,  predstava o „ja“. Pokiaľ tento „návyk“ pretrváva, je oddelenou entitou „ja“, tak dlho pretrváva aj obmedzenosť. Vzdať sa predstavy konateľstva znamená vzdať sa s totožňovaním individuality – „ja“. Ľudia si možno myslia, že „žijú“ svoje životy, ale v skutočnosti sú ich životy „žité“ ako súčasť celkovej činnosti celého prejaveného sveta, pretože vôľa je tiež súčasťou činnosti celku. Podľa Aštávakry je jediným liekom „viera“. Viera v to, že ľudská bytosť existuje nie ako individuálna sústava tela a mysle, ktorá je   len objektom sveta javov, ale ako Noumenon (Bytie o sebe); teda nie ako individuálny objekt, ale ako jediný Subjekt. Táto viera vyvolá spontánne a náhle pochopenie, že „Já“ som jediný subjekt a celý prejavený svet je moje objektívne vyjadrenie. „Já“ som univerzálne Vedomie, z ktorého spontánne vzniklo celé prejavenie.

Túžba po matke

Jedna žena, ktorá mala malé dieťa, mala veľké problémy s prácou  v domácnosti, pretože dieťa k nej veľmi privinulo a chcelo byť stále s ňou. Matka, aby odlákala pozornosť dieťaťa a zabavila ho niečim iným, kúpila nejaké hračky až raz po ránu, keď začala s prácou, ich dala dieťati. Niekoľko dní bolo dieťa tak zahĺbené do hrania, že na matku úplne zabudlo a veselo sa hralo. Avšak asi po týždni hračky pre dieťa stratili nádych niečoho nového, dieťa už malo dosť hrania si so starými hračkami a začalo matku opäť hnevať. Matka šla tak po druhýkrat na trh a kúpila nejaké neokúkané hračky malované jasnými farbami. Dieťa bolu znovu úplne upútané novými hračkami, ale tentokrát mu to vydržalo iba pár dní. Matka sa teda ponáhľala opäť na trh do tretice, aby zohnala nejaké ešte novšie hračky. Ibaže dieťa už prehliadlo matkine zámery a keď dostalo nové hračky, ani sa na nich nepozrelo, odhodilo ich do kúta a začalo sa naťahovať: „ma-ma“. Matka trpezlivo pozbierala odhodené hračky a znovu ich dala dieťati. Ale dieťa nemalo na hranie už vôbec náladu a začalo plakať: „ma-mí“ dokonca ešte silnejšie ako predtým, vrhlo sa na zem a začalo biť päsťami do podlahy a kopať. Keď matka videla, že už dieťa nezabaví, vzala ho do náručia, niečo pekné mu povedala, až ho upokojila, a nežne si ho privinula k srdci. A od tej doby si najala pomocníčku, ktorá sa jej starala o domáce práce.
Človek, keď príde na tento svet, je ako malé dieťa z tohto príbehu. Taktiež je zaujatý hraním si s hračkami ako sú sláva a povesť, bohatstvo a česť, sila a postavenie, žena a deti. Avšak skôr či neskôr sa všetky jeho svetské priania naplnia a jeho svetské vytrženie sa schyľuje ku koncu. V tomto štádiu pre neho všetky pozemské statky strácajú svoj pôvab a  bežné ľudské vzťahy už ho viac nepútajú. Hračky, ktoré mu tento svet ponúka, už ho nezaujímajú a on nedočkavo túži po Božskej Matke. Jeho neuhasujúca túžba priťahuje Matku stále bližšie a bližšie k nemu, až nastane deň, keď už sa Ona od neho nemôže ďalej odťahovať. Keď hovoril Rámakrišna o „radosti zo svetských vecí“ zmienil sa o tom, že človek môže nastúpiť duchovnú cestu iba vtedy, keď sa radoval z tisícich a jedného rozmanitého potešenia, ktoré tento svet ponúka.

Po naplnení túžby po Božskej Matky nastáva oslobodenie od samotnej túžby (dedičného hriechu) a   zjednotenie s Bohom. Adam a Eva boli tiež nevinní a jednoduchí žijúci v Jednote s Bohom, preto aj Ježiš privítal deti medzi seba a odkazoval na ich nevinnosť a jednoduchosť, pretože u detí nie je tak vyvinuté ego.
Keď sa jeden z Ježišových učeníkov snažil odohnať deti, Ježiš ho zarazil slovami: „Nechajte deti, prichádzať ku mne, nebráňte im, lebo takým patrí nebeské kráľovstvo. Kto nepríjme kráľovstvo Božie ako deti, isto do neho nevojde.“ Človek prirodzene jednoduchý a nevinný, ktorý je ako dieťa, skutočne žije v nebeskom kráľovstve. Tak isto Rámakrišna v tejto súvislosti hovoril: „Dokiaľ človek nebude ako dieťa, nemôže získať božské osvietenie. Zabudnite všetky svetské znalosti, ktoré ste získali, a buďte tak nevedomí ako dieťa, potom spoznáte pravdu.“

„Neprepadnem túžbe po ničom.“

Žiť vďačnosti, že všetko je tak, ako má byť, nastáva pocit, ako sa pozemské túžby a žiadosti rozplývajú a miznú.

Človek nikdy nedostane to, po čom túži, vo chvíli, keď po tom túži. (Jean Dutourd)

Dokonalosť je norma nebies. Iba túžba po dokonalosti je ľudskou normou. (Johann Wolfgang Goethe)

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: