Sebaklam

Na Helarinom blogu Eprakone ma zaujal článok: Zas raz emócie, tak snáď už naposledy… Samozrejme som, aj ja zaujala postoj k danému článku. 🙂 Nanešťastie môj názor si opačne vysvetlili mnohý, čo som rada, pretože už teraz viem ako moje názory vnímajú. Zároveň mi otvorili dvere, na ktoré som dlho klopala. Tie dvere mali nápis sebaklam.

Dlho som premýšľala, nad tým, prečo niektorí nevedia sa vysporiadať s názormi iných. Prvé čo ma napadlo je to, že sme odlišní, každý jeden má svoj vlastný názor a svoje myšlienky, ktoré sa nestotožňujú s inými. Pri výmene takýchto názorov dochádza k napätiu aj v skupinách. V takejto situácii jedinec si vyberá, buď odíde zo skupiny, alebo zostane, nie pre myšlienku, názor iného, ale pre sebarozvoj v skupine, s cieľom niečo sa naučiť. Cieľom sebarozvoja nie je stotožňovať sa, ale nájsť seba samých.

Za druhé ma napadlo, či vieme ohodnotiť ostatných a odhadnúť, s kým sa dá rozprávať a s kým nie. Veľká časť ľudí nie je schopná akúkoľvek časť našich myšlienok vnímať a s takými ľuďmi je zbytočné o tom vôbec začínať reč. Predsa existujú aj tí, ktorí sú schopní naše ideje vstrebať a s nimi má cenu rozprávať. Môžeme niekoho poznať celý život a myslieť si, že nie je zlý a pokladať ho za celkom inteligentného. Zkúste si s ním pohovoriť o vašich myšlienkách – ihneď spoznáte jeho úroveň. A naopak, niekto vám môže pripadať ako nezaujímavá, ničotná osobnosť – potom s ním prehovoríte o vašich názorov, myšlienkách a uvidíte, že o tom premýšľa – a to veľmi duchaplne.

Neskôr pri pozorovaní nočnej oblohy ma napadlo, že je to dej, ktorý sa odohráva.Vesmír je v neustálom pohybe, mení sa a my vidíme iba seba. Hviezda, ktorá svieti roky rokúce vo vesmíre si myslí, že je v pohybe, pretože všetko okolo nej je v pohybe, ale ona stále stojí na tom istom mieste. Keď si to uvedomí pohne sa ešte skôr ako úplne zhasne. S človekom je to podobne, myslí si, že sa rozvíja a rastie, ale on stále je na tom istom mieste – sebaklam. Nepohol sa ani o kúsok ďalej, pretože človek nie je schopný rozvíjať sa a rásť – to všetko sa deje. Keď si to uvedomíme, prestaneme lipnúť na všetkom, čo sme doteraz získali a pustíme sa, vtedy sme sa oslobodili od sebaklamu a získali skutočný pohľad o sebe samom.

Zvyčajne mi skupinky ľudí začali hovoriť: Ty patríš k nám. Táto veta ma netešila, nechcela som niekam patriť. Vôbec som netušila, prečo sa vo mne takýto pocit objavil. Nastala opäť rovnaká situácia a hľadala som odpoveď na tento dej. Nehľadala som dlho, pretože nepatrím nikomu a nijakej skupine, patrím k existencii vesmíru a tým som so všetkým. Ak som so všetkým, už patriť niekomu alebo niečomu nemusím. Som rada, že som zaujala odmietavý postoj, a tak si nevytvárala vzťah k lipnutiu názorom danej skupiny.

V akom vzťahu k rozumu Slnka sa nachádza rozum Zeme? Rozum Slnka je Božský, ale i Zem sa môže stáť Božskou. Lenže to nie je zaručené a Zem môže zaniknúť, než by niečo dosiahla. Na čom to závisí? Existuje určitý časový úsek vyhradený k tomu, aby sme sa o niečo pokúsili, urobili nejakú konkrétnu vec. Pokiaľ sa to za danú dobu, za ktorú to malo býť splnené – nestane, môže Zem zaniknúť a nedospeje k tomu, k čomu by mohla. Je tento časový úsek známy? Áno, ale keby o tom ľudia vedeli, ničomu by to neprospelo. Možno by to skončilo ešte horšie. Jedni by uverili, druhí vôbec, tretí by chceli dôkazy. Potom by sa navzájom pozabíjali. Veľa vecí u ľudí končí práve takto.😕

2 odpovedí

  1. Tak článok na Eprakone som si prečítala až tu u teba a zostala som vnútorne zhrozená, ale nekomentovala som. Stále dokola to isté…,😕

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: