Pohľad na ezo a duchovné knihy

Po roku sa mi nazbierali v knižnici neúrekom veľa kníh o okultizme alebo mystiky. Samozrejme pri čítaní môžeme nájsť množstvo dobrých rád, zaujímavosti, ktoré nás môžu prekvapiť, alebo pravdivé výroky. Po prečítaní viacerých kníh som čítala stále o tom istom, alebo podobnom. Nakoniec ma to znechutilo, je to ako pozerať jeden film donekonečna. V knihách je napísané to, čo je už nám dávno známe. Neskôr sa mi prihovorili anjeli s tým, že nie je dôležité koľko toho vieš, ale to, koľko z toho „vieš“ použiješ v tomto momente. Keby sme vedeli správne čítať, mohli by sme toho vedieť veľa. Tým správnym čítaním, myslím to, že ak by sme pochopili všetky pravdy, ktoré sme za celý život prečítali, vedeli by sme to, čo dnes hľadáme. Úžitok prečítaného nám prinesie iba vtedy, ak porozumieme tomu, čo sme doteraz prečítali. Ani jedna kniha nám nemôže poskytnúť návod. To, čo človek dobre vie, je práve postup. Pokiaľ vie ten človek správne uvariť čaj, vtedy sa s ním už dá rozprávať. Ibaže nepoznám človeka, ktorý by vedel urobiť skutočne dobre. Všetko čo vieme a dokážeme, vieme iba tak povrchne.

Pamätám si na jednu minútku múdrosti, a to:

Univerzálnosť – Anthony de Mello

Majster obyčajne odrádzal ľudí od života v kláštore.

„Ak chcete čerpať z kníh, nemusíte bývať v knižnici,“ vravieval.

Alebo ešte dôraznejšie: „Knihy môžete čítať bez toho, aby ste vkročili do knižnice, žiť duchovným životom môžete bez toho, aby ste vkročili do chrámu.“

Človek, ktorý neprečítal ani jednu knihu, ktorá obsahuje duchovno alebo ezoteriku, ešte neznamená, že duchovne nie je vyspelý. Možno by sme zostali prekvapený koľko ľudí okolo nás sa nachádza duchovne na tom vyspelejšie ako my. Takýto ľudia nás ťahajú k duchovnému životu viac ako knihy a niekedy nám dajú poriadne zabrať. Čo myslíte ako je duchovne vyspelé zviera alebo strom? Neprečítali ani jednu knihu a predsa nám dokážu pomôcť rozvíjať sa nielen duchovne, ale aj materiálne. Príroda sa stala inšpiráciou rôznych vynálezcov, ale aj nástrojom pre pohodlnejší život pre nás. Zvieratá sú výbornými spoločníkmi, ale aj pomocníkmi. Vycítia každú jednu našu reakciu, ale aj vopred upozornia na hroziace nebezpečenstvo. Nakoniec zistíme, že aj ten najväčší ateista na tomto svete, nie je ateistom, pretože, aj on prechádza duchovným životom, tak ako všetky bytosti na tejto Zemi. Tento „ateista“ sám seba klame, aj iných.

Najčastejšie sa stretávam s otázkou: Čo je potrebné urobiť? Urobiť niečo nie je možné, najprv je potrebné niečo pochopiť. Človek nosí v hlave tisíce klamlivých myšlienok a nesprávné pojmy hlavne o sebe samom. Skôr než sa pokusíme niečo získať nové, je potrebné zbaviť sa toho starého, pretože to nové sa uloží na zlých základoch a výsledok môže byť horší ako to, čo mu predchádzalo. V tarotových kartách môžete nájsť ako symbol VEŽU, ktorá sa rúca na zlých vybudovaných základoch.

Všetci ľudia si myslia, že môžu niečo urobiť, a všetci chcú niečo robiť. Ibaže v skutočnosti nikto nič nerobí a nikto ani nič urobiť nemôže. Všetky udalosti sa dejú. Všetko s človekom nejak súvisí, čo urobil a čo sa ho týka, to všetko sa deje. A deje sa to rovnakým spôsobom, ako padajú dažďové kvapky – keď v horných vrstvách atmosféry alebo v mračnách dôjde k určitým zmenám alebo ako dvíha vietor zrnká prachu. Človek je stroj. Všetko čo robí, jeho činy, myšlienky, všetky jeho slová, ktorýkoľvek z pocitov, presvedčení, názorov a zvykov predstavuje výsledky vonkajších vplyvov a dojmov. Človek nie je schopný sám od seba, zo svojho vnútorného pudu vykonať ani jeden čin ani sformovať myšlienku. Všetko čo hovorí, robí, myslí, cíti, sa deje, odohráva. Človek sám nemôže nič vynaliezť ani na nič prísť. To všetko sa deje. Uvedomiť si v sebe túto skutočnosť, pochopiť ju a uveriť, že je pravdivá – to znamená zbaviť sa ilúzii o nás samých a o tom, že človek akoby tvoriacim spôsobom a vedome vytvára svoj vlastný život..Všetko sa deje: vojny, revolúcia, hnutia, výmena vlád, všetko sa odohráva. To isté sa stáva aj v živote jedinca – keď sa narodíme, žijeme, umierame, staviame dom, píšeme knihy – nič z toho nerobí tak, ako chce on sám, ale tak, ako sa to deje. Človek nemôže milovať, ani nenávidieť, alebo niečo chcieť – aj tieto pocity sa s ním dejú.

Viem, je to ťažké uveriť, že nie je možné nič robiť, ale pravdu nikto nechce vedieť.

Niekedy sa nám zdá, že ostatní robia veci zle, inak, akoby sa robiť mali. Každý si myslí, že on sám by to zvládol lepšie. Ľudia nechápu a nechcú pochopiť, že všetko sa deje, a najmä to, čo už sa stalo, nemôže a nemohlo sa stať inak. Každý má svoj plán a vlastnú teóriu a kde kto si myslí, že všetko sa robí inak, ako by sa malo.V skutočnosti sa všetko robí iba tak, ako to môže byť urobené. Pokiaľ sa môže zmeniť jedna vec, môže sa zmeniť i ďalšia. Všetko súvisí so všetkým, všetko je prepojené, nič neexistuje samo o sebe. Každá vec sa uberá iba tou cestou, po ktorej má smerovať. Keby by boli ľudia odlišní, tak by aj všetko ostatné bolo iné. Ľudia sú taký, akí sú, a preto aj ostatné zostáva rovnaké.