1. májová turistika :-)

Ráno sme sa prebudili do veterného počasia, rýchlo sme si pripravili veci na turistiku do lesa. Stretnutie sa uskutočnilo uprostred dediny a čakalo sa na každého, kto sa rozhodol vyjsť na turistiku. Myslela som, že opäť naša rodina bude posledná na koho sa čaká,  mýlila som sa, čakali sme ešte na jednú rodinku s deťmi. Spoza mračien začalo vykúkať aj slniečko a vietor pomaličky ustal. Po niekoľkých minútach sme boli kompletní a vyrazili sme na cestu smerom na Rankovské skaly (Východ Slovenska). 

Adrenalín nám stúpal počas cesty na chatu, ktorá bola veľmi hrboľatá a miestami nepriechodná. Nakoniec sme zabezpečili terénne auto, ktoré nás odnieslo priamo až ku chate. Vyložili sme všetky veci na varenie kotlíkového guláša. 😛 Chlapi si začali rozdeľovať  jednotlivé úlohy, ktoré bolo potrebné vykonať počas turistiky v lese. Dvaja zostali pri kotlíku a varili guláš, ostatní sme sa pobrali na cestu do lesa. Najprv to vyzeralo na menej namáhavú turistiku, ale keď sme zbadali akým kopcom máme kráčať, optimizmus mi naraz zmizol. 😀 Zatiaľ čo rodičia detí kráčali pozadu skupiny a chytali každý dych, deti svojou nevyčerpateľnou energiou dokráčali  rýchlejšie až  na vrchol kopca. V priebehu stúpania na kopec som čerpala energiu z prírody, ktorá ma posilnila a prekvapila tým, že som spoločne s deťmi docielila na vrchol kopca.  Čakajúc na ostatných sme nemohli odolať výhľadu z kopca. Výhľad z kopca bol nádherný na široko-ďaleko a v blízkosti hniezdil párik orla skalného. Na rôznych kmeňoch stromov sme spozorovali vyrezané mená a dátumy narodenia zaľúbených párikov, ktoré sa skoro zhodovali s spoluputujúcimi. 🙂

Po dlhšej prestávke sme pokračovali ďalej v ceste, ktorá bola viac náročná ako stúpanie do kopca. Nohy sa nám zabárali do  hlbokého lístia a šmýkali sa pod uvoľnenými kameňmi. Nakoniec sa ženy s deťmi oddelili od chlapov s tým, že ďalej nepôjdu po lese a vyberú sa na lesnú cestu späť k chate. Súhlasili chlapi, pretože sme dosť zdržiavali celú skupinu. Zadali nám pokyny ako sa dostaneme ku chate a odišli ďalej pracovať.

Keď sme kráčali lesnou cestou nevedeli sme, či  kráčame  tou správnou cestou, ale vždy po každom opýtaní sa anjelov, kam máme kráčať, letel pred nami motýľ. Vtedy som pocítila istotu a smelo som kráčala cestou. Počas cesty sa zvedavé deti vypytovali na rôzne veci a dokonca zbadali veľkú jaštericu. Podišlo ku mne jedno z detí a  hrdo mi oznámilo, že už sa prestáva hrať s bábikami. Má šesť rokov a rozhodlo sa pre to, že chce byť už dospelá.  V mysli mi veľa vecí prebehlo, najprv to, že neberme detstvo deťom a spomínala som si, že ešte v jej veku som sa hrávala s bábikami. Čakala na to, čo jej poviem. Cítila som veľkú zodpovednosť za to čo jej poviem. Nakoniec som jej povedala, že aj keď sa stane dospelou, bude sa stále hrať s hračkami väčšími ako má teraz po nadobudnutí určitých vedomostí a schopností. Zacítila som jej reakciu ako z neistoty sa mení na istotu.

Už po dlhšom putovaní sa ma deti pýtali, kedy tam prídeme. Zacítila som vôňu guláša a vedela som, že za tou zákrutou už bude chata. Po pár sekundách spoza tejto zákruty sa objavila ich kamarátka, ktorá ukazovala na chatu. Deti sa rozbehli a rýchlo si vystrúhali palice na opekanie slaninky a špekačiek. Pri stole nastalo ticho, keď sme sa všetci pustili do jedenia.  Postupne prichádzali aj chlapi v skupinkách z lesa. Neďaleko žblnkotal potôčik s čistou priezračnou vodou a šírila sa vôňa kvitnúcich stromov. Po krátkom čase sa nám rozpršalo a po dojedení rôznych dobrôt dopadala  na nás únava. Upratali sme miesto a pobalení sme vyrazili k autám pešo. Neprestávalo pršať, našťastie sme mali so sebou pršiplášte. Rozlúčili sme sa pri autách a odchádzali sme s dobrým pocitom. Ďakujem všetkým, ktorí to celé stretnutie zorganizovali a teším sa na ďalšie takéto stretnutie. 🙂

Pri zaspávaní som dostala videnie, ako vedľa mňa kráča anjel v tom lese a cez celú skupinu preletel orol skalný. Neskôr sa celá skupina rozpŕchla po lese a videla som ich ako svetlobielomodré stĺpy, ktoré sa tiahli až do neba. Podľa týchto stĺpov som vedela kam kráčajú. 😀

2 odpovedí

  1. Nadhera, pre mna je to neopisatelny pocit nasavat ten cisty a cerstvy vzduch, vidiet ako zurci potocik, popripade zocit nejaku lesnu zver.

    Dokonca robime nieco dobre pre nase zdravie

    • 😉 Vidieť lesnú zver je krásny zážitok, no nie stále. Stáť medzi splašeným stádom sŕn je dosť nebezpečné aj pre naše zdravie. 😆

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: