Človek ako stroj

Pri pozorovaní von z okna, moja myseľ prestala rozmýšľať a vnímala som iba ľudí, ktorí prechádzali naokolo. Niekedy hľadiac takto do ďaleka ma napadne, že všetci ľudia sú vo svojej podstate stroje a ničím viac.Myslím si, že existuje niečo, čo sa môže postaviť proti mechanizácii týchto strojov, niečo, čo by sa mohlo vydať svojou vlastnou cestou. Od strojov môžeme očakávať iba automatickú činnosť, je to tak aj u ľudí.

Tak dobre, ale existujú ľudia, ktorý by neboli strojom?

Možno že existujú. Ibaže nejde o ľudí, ktorých stretávam, takých ľudí možno ani nepoznám.

Ľudia sa navzájom od seba líšia, nie je možné ich hádzať do jedného vreca. Medzi nimi môže byť génius, intelekt a divoch. Nepodobáme sa navzájom, ale práve tieto rozdiely neuvidíme a ani vidieť nemôžeme. Odlišnosti jednoducho neexistujú. Tí ľudia, ktorých poznám, ktorých môžem neskôr spoznať, sú len stroje, ktoré fungujú pôsobením vonkajších vplyvov. Ako stroj sa narodili a ako stroj tiež zomrú. Ako došlo k tomu, že „divoch“ a rovnako tak i „ľudia mysliaci“ dospeli do toho štádia?

I dnes, v tomto okamihu, sa niekoľko miliónov robotov snaží jeden druhého zničiť. Čím sa od seba líšia? Všetci sú rovnaký…

Existuje možnosť, ako prestať byť strojom. A práve nad tým musím premýšľať – nie nad tým, aké druhy strojov existujú. Napríklad aj automobil je stroj, gramofón tiež a zbraň taktiež. No a čo? Ich podstata je rovnaká – strojová…

Ako to vyzerá z psychologického hľadiska u strojov?

Psychológia sa týka ľudí, človeka. Aká psychológia sa môže týkať strojov? K ich poznávaniu potrebujeme mechaniku, nie psychológiu. Preto začíname s mechanikou, k psychológii máme ešte ďaleko.

Môže človek prestať byť strojom?

Je možné prestať byť strojom, ale k tomu je potrebné ten stroj veľmi dobre poznať. Stroj, ktorý pozná sám seba, už nie je strojom, alebo aspoň nie je tým, akým bol predtým. Začína totižto preberať zodpovednosť za to, čo robí. Človek je zodpovedný, stroj nikdy.

V určitej fáze svojej cesty, som bola presvedčená, že zodpovednosť preberá Najvyššia bytosť. Mohla som sa rozhodnúť byť “brahmanom”, “sväticou,” “jasnovidkou”, “anjelom”, “bojovníkom”…, pričom v každom tomto pomenovaní, človek patrí ako nižšia forma bytia. Môžem mať tisíc mien a titulov, ale vždy pretrváva podstata a to je človek. Je otázkou, či sa chcem klamať, klamať vlastnú podstatu, alebo sa prebudiť a uvedomiť si, kto skutočne som. Žiť v ilúzii, je útekom pred realitou – pred zodpovednosťou. Môžem byť čímkoľvek, ale dokedy budem utekať sama pred sebou?

2 odpovedí

  1. Môj mechanizmus pracuje dobre a často frčím na autopilota. Vždy budeme strojmi, robotmi, lebo sme tak podvedome nastavený a v noci môžme snívať svoje sny. My tie stroje môžme ovládať a kedykoľvek zastaviť a nechať oddychovať . Treba si uvedomiťči to, čo vykonávame nás nejakým spôsobom napĺňa, alebo frustruje….😕

    • asi tak, ale ako môžem dopredu si uvedomiť pri vykonávaní činnosti, akým spôsobom ma bude napĺňať? Aj keď sa dej opakuje, neznamená to, že ma bude frustrovať, ale naopak napĺňať z dôvodu nadobudnutia nového vedomia.😕

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: