Zblúdené duše

V dome cez deň padali na zem rôzne objekty bez dotyku a zvieratá sa začali správať zvláštne. Prebiehalo to takto celý týždeň, rôzne objekty boli prenesené na iné miesta bez toho, aby sa ich ktokoľvek dotkol. V spoločenskej miestnosti bola neustále zima, v iných miestnostiach až horúco.

Pred spaním som zapálila sviečku za všetky duše, aby našli pokoj. Pomodlila som sa modlitbu za všetkých zosnulých. V noci uprostred spánku, prebudila som sa na pocit mrazivého chladu. Strach a chlad prenikal do každého vdychu a výdychu. Telo zostalo ochromené strachom. Zacítila som mužský parfém, ktorý mi bol známy. Dotyk chladu na líci ma pohladil a odchádzal s tichými slovami Milujem Ťa. Vtedy strach opadol a s úsmevom som odpovedala: Tiež ťa milujem a vstúp do svetla. O týždeň som sa dozvedela nemilú správu. Zavraždili človeka, ktorého som spoznala pred mesiacom. Bol to mladý, slobodný muž a to som cítila počas tej nočnej návštevy, jeho prítomnosť, jeho vôňu.

To bolo jeden z tých príjemných stretnutí so zblúdenou dušou. Ak tieto duše nenájdu pokoj, môže prejsť, aj do nepríjemnej situácii a ňou je, aj posadnutosť duchom a mnohými inými diskarnátmi.

História posadnutosti duchmi

V kresťanstve je mnoho zaznamenaných udalostí o posadnutosti duchmi – zlými duchmi. Biblia je preplnená dôkazmi o vyháňaní duchov.

„A tak šiel, kázal v ich synagógach po celej Galilei a vyháňal zlých duchov.“ (Marek, 1,39)

„Zavolal svojich dvanásť učenníkov a dal im moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali.“ (Matúš, 10,1)

V starom Grécku a Ríme vznikla pevná viera v takzvaných mŕtvych a ich vplyv na ľudí.

„Niektorí tyranskí démoni žiadajú pre svoje potešenie dušu žijúcu ešte v tele. Nemôžu inak uspokojiť svoje vášne, navádzajú k sporom, k dobyvačným vojnám, a tak získavajú to, čo si žiada ich žiadostivosť.“ (Plutarch)

„Démoni sú duchovia zlých ľudí.“ (Josephus)

Číňania majú tradíciu uctievania predkov i Japonci praktizovali uctievanie predkov. Verili na duchov pripútaných k zemi. Starí Egypťania tiež verili, že živí sú ovplyvňovaní mŕtvymi. Predovšetkým sa jedná o duchov ľudí, s ktorými sa po smrti zaobchádzalo neúctivo.

Starobylé indické náboženstvo, zakladajúce sa na Védach – indickí učenci chápu človeka, akoby mal najmenej sedem rôznych „tiel“, z ktorých len to najnižšie je fyzické. Ostatné sú nehmotné a neviditeľné fyzickým zrakom. Telo, ktoré je najbližšie fyzickému, je známe ako éterické – jeho vibrácie sa považujú za najhustejšie z neviditeľných tiel. Môžu ho vidieť senzitívni ľudia – jasnovidci.

Jeho vyšším telom je astrálne alebo emocionálne telo, ktoré preniká do fyzického i do éterického tela, zasahuje niekoľko cm do ich roviny a vytvára tak ovál farebných svetiel. Vnímané je ako neustále sa meniace, odrážajúce city danej osoby.

Mentálne telo má ešte jemnejšie vibrácie než astrálne. Preniká do ostatných tiel a podieľa sa na rozľahlosti aury.

Jemnejším telom je duchovné telo, ktoré tvorí súčasť našej bytosti. Vyššími telami sa zaoberá najmä ezoterika.

Nižšia astrálna rovina je svetom duchov pripútaných k zemi. Vo vyšších rovinách astrálneho sveta prebývajú duchovne vyspelé bytosti, ktoré sú známe ako sprievodcovia, majstri či učitelia.

Podľa Véd sa zlomyseľní diskarnáti usilujú posadnúť živých ľudí, aby mohli pokračovať vo svojom pozemskom živote. Pokiaľ astrálne telo, ktoré je pre nich viditeľné ako časť aury danej osoby, má istú chybu umožňujúcu im dostať sa do vnútra, môžu vďaka tejto chybe, vstúpiť do týchto ľudí.

V špiritizme sa stretávame s rôznymi rituálmi, ktoré nám pomáhajú komunikovať s duchmi. V šamanizme môžeme sa dočítať ako šamani si zakladajú svoju moc prevažne na viere v mnoho druhov duchov. K vyháňaniu negatívnych privtelených duchov používajú rituály.

 

Dôvody duše, ktorá zostáva pripútaná na zemi:

  • niektorí ľudia boli počas života presvedčení, že po smrti už ďalej nič nie je, odmietli brať na vedomie príbuzných alebo duchov – sprievodcov, popierajú vlastnú smrť odpoveďou: „Keď je niekto mŕtvy, tak je mŕtvy! Ja som teraz tu, takže nie som o nič viac mŕtvy ako vy.“ Alebo vznikne duša tvrdiť, že iba spí. Väčšinou sú to duše, ktoré spáchali samovraždu. Tieto duše odďaľujú „vypracovanie svojich úloh“ a spomaľujú vlastný duchovný rast.
  • patria tu aj duše, ktoré boli prísne náboženský založené a zo strachu z vlastných skutkov, nechceli vidieť duchov svojich blízkych alebo sprievodcov. Spôsobuje to strach , že pôjdu do pekla. Tieto duše trpia výčitkami svedomia a čakajú na odpustenie.
  • existujú ľudia, ktorých život sa točí okolo túžby pomstiť sa, existujú aj podobne zmýšľajúci duchovia. V prípade ak boli zavraždení alebo trpeli pocitom krivdy, zostávajú tu na zemi, aby mohli úmyselne pomstiť svoju smrť a tak ubližujú tým, ktorí im ublížili. Keď boli živí, mali nižšie vibrácie než väčšina ľudí, napríklad sú to aj zlodeji, ľudia so závislosťami. Duše, ktoré lipnú na majetku a na všetkom hmotnom, je ťažké pre nich po smrti to opustiť, dokonca aj svojich živých príbuzných. Najčastejšie sa stretávam s ľuďmi, ktorí svojou oddanou láskou blízkeho, pretože ho nadovšetko milujú, nevedia sa rozlúčiť s ním. Rozumiem je to ťažké, pretože od malička mi odchádzali moji najbližší a šatník mi tvorili šaty viac z čiernej farby. Stále som vedela, že sa im stačí poďakovať za každý okamih, ktorý bol spojení s nimi a predsa spomienky mi stále zostali v srdci.😉 Ak ich milujeme, pre vaše, aj ich dobro je potrebné nechať ísť a odpustiť im.
  • jedným z najsilnejších spojení, ktoré pripútavajú duchov k fyzickému svetu, je závislosť od drog, alkoholu, sexu a cigariet, aj jedla. Keď osoba zomrela v dobe, keď podľahla návyku, najnutkavejšou potrebou, bola potreba návykovej látky alebo jej účinku. Snažia sa to prežiť opäť a tak si vyhľadávajú jedincov, ktorých posadnú a „skutočne“ to zažívajú. Od tej chvíle majú kontrolu nad jedincom a dostanú, čo chcú a kedy chcú.
  • duše zvyknú zostať pripútaní na zemi z dôvodu, keď počas svojho života nedokončili dôležitý projekt alebo úlohu.

 

 

Následky posadnutosti

Pri posadnutosti jednotlivca duchom, je odlišná sila akú mal pred posadnutosti jednotlivec a podmienky, ktoré postihnutého oslabujú, napríklad stres, účinky drog, choroba… Čím viac sa vzdáva jednotlivec vlády nad vlastným vedomím, tým vyšší je vplyv privtelených bytostí. Vtedy sa jeho vôľa celkom rozplynie.

Ďalšími faktormi posadnutosti sú vek a opačné pohlavie, pri ktorom ovplyvňujú hormonálnu sústavu – negatívne. Napríklad je to nezáujem o sex, rozvody. Privtelení často nemajú radi druhého partnera, niekedy ho dokonca nenávidia.

 

Rozsah prejavov:

Telesné príznaky – únava jedinca, niekedy i vyčerpanosť, nižšie astrálne telo privtelených duchov ovplyvňuje éterické telo živých ľudí a obidve sa zmiešavajú. Symptómy môžu byť napríklad aj bolesti, bolesť hlavy, nedostatok energie, nespavosť, obezita a následne vysoký tlak, astma, alergie….

Duševné problémy – nedostatok koncentrácie „otupenosť“, výpadky pamäte, zabúdanie. Posadnutý človek prevezme myšlienky ducha a jedná podľa nich.

Citové problémy – úzkosť, strach, fóbie, prejavy depresie prebiehali v jedincovi, ktorý bol posadnutý duchom samovražedného sklonu.

Závislosť od drog, alkoholu a fajčenia – požívanie týchto návykových látok. Môže sa jednať o viac duchov, aby si vychutnávali tieto látky dosýtosti. Oni nemusia platiť za rozpadnuté vzťahy, za zničené zdravie, za stratu zamestnania a ani za ďalší úbytok sebavedomia a sebaúcty. Aura posadnutého sa oslabuje, čo je ľahkým terčom pre ďalších duchov.

Ďalšími problémami sú problémy s hmotnosťou a obezitou, problémy vo vzťahoch a sexuálne problémy.

 

O posadnutosti týchto problémov sú náhle zmeny v živote zo dňa na deň. Dnes sme sami sebou. A čo zajtra? Môžeme sa zmeniť, nie vlastnou vôľou, ale nevedome posadnutosťou duchmi.😛

5 odpovedí

  1. No u mňa sa to našťastie prejavilo len únavou a odobraním energie a potom som sa ho striasla. Nič príjemné.😕

  2. 10 argumentov proti existencii duše

    Argument č. 1
    Keď človek alebo zviera zaspí, stráca úplne alebo čiastočne vedomie. Neuvedomujeme si svoju existenciu ani existenciu vonkajšieho sveta. Pravdepodobne systém v mozgu, ktorý vytvára vedomie, sa počas spánku odpojí. Keby vedomie bolo niečo viac ako fyzikálna podstata, uvedomoval by som si aj počas spánku seba i okolie, ktoré by som vedome posudzoval.

    Argument č. 2
    Človek alebo zviera stratí po primeranom údere po hlave vedomie. Neuvedomuje si svoju existenciu ani existenciu vonkajšieho sveta. Pravdepodobne sa pri údere odpojil systém v mozgu, ktorý vytvára vedomie. Keby ma niekto primerane udrel po zadku, vedomie nestratím (hoci nepopieram, že niektoré sex-celebrity by reálne vedomie stratili). Pravdepodobne môj zadok nemá s vedomím nič spoločné. Keby vedomie bolo viac ako fyzikálna podstata, uvedomoval by som si seba i okolie aj po silnom údere do hlavy. Keby vedomie malo nadprirodzenú vlastnosť, bolo by čudné, že by sa dalo ovplyvniť obyčajným úderom.

    Argument č. 3
    Lekári vedia jednoducho na nejaký čas odstrániť vedomie zavedením celkovej anestézie pôsobením fyzikálnych látok – celkových anestetík na mozog. Lekári pritom nepoužívajú nič nadprirodzené, len fyzikálne látky. Keby vedomie malo nadprirodzenú vlastnosť, bolo by zvláštne, že by lekári mali moc dočasne odstrániť nadprirodzené vedomie.

    Argument č. 4
    Ľudia, ktorí upadnú do kómy, stratia vedomie na dlhší čas a niekedy aj na niekoľko rokov. Príčinou kómy je znížená alebo abnormálna metabolická aktivita mozgu v dôsledku nedostatku kyslíka alebo iných fyzikálnych vplyvov, a nie niečo nadprirodzené. V prípade nadprirodzeného vedomia by bolo nepochopiteľné, prečo nadprirodzenosť vedomia závisí od metabolickej aktivity mozgu.

    Argument č. 5
    Silné „psychoaktívne“ drogy ovplyvnia naše „Ja“. Ovplyvnia naše vedomie a posudzovanie okolitého sveta. Dlhodobé užívanie drog zmení psychiku človeka. Keby vedomie bolo niečo nadprirodzené, drogy by nemali vplyv na naše vedomie. Skúsení ľudia rýchlo poznajú, že vedomie človeka je zmenené pod vplyvom alkoholu alebo iných drog. Pokladám za nelogické, aby sa nadprirodzená duša dala jednoducho opiť 300 ml slivovice alebo sa dala unášať vo svete halucinácií po konzumácii 0,25 mg LSD.

    Argument č. 6
    Mentálne choroby sú choroby vedomia, ktoré sú buď geneticky determinované, alebo získané interakciou vedomia s prostredím. Choroby ako schizofrénia, úzkosť, depresia, mentálna retardácia majú fyzikálny základ, mnohé z nich genetickú predispozíciu, pričom niektoré možno liečiť. Potvrdzujú to aj štúdie Twina Registera, ktorý skúmal mentálne choroby dvojčiat narodených v Dánsku v rokoch 1890 – 1920. Našiel 55 identických dvojčiat, u ktorých aspoň jedno z páru malo chorobu maniacku depresiu, pričom pravdepodobnosť choroby u druhého z dvojčiat bola 67%. Potvrdilo sa to aj v ďalších štúdiách, kde pravdepodobnosť výskytu mentálnych chorôb u identických dvojčiat bola medzi 60 – 70%, pričom u dvojvaječných dvojčiat bola len 14% [24].
    Vedomie ľudí sa mení v závislosti od vývoja mentálnej choroby a v závislosti od úspešného liečenia. Keby vedomie boli niečo nadprirodzené, nemohlo by byť geneticky determinované. Bolo by veľmi zvláštne, keby aj nadprirodzené vedomie človeka malo genetický kód.

    Argument č. 7
    Lekár pri operácii mozgu môže prerezať niektoré spojenia mozgových buniek – neurónov a tým ovplyvniť vedomie človeka. Myslím, že platí zásada, že skalpelom sa nedá prerezať nič nadprirodzené. Tobôž nie zarezať do nadprirodzenej duše (hoci niekedy mám taký pocit, že áno).

    Argument č. 8
    Infekčné choroby, ktoré napádajú mozgové bunky, ničia aj vedomie. Clive Wearing bol odborník na renesančnú hudbu, až kým sa nenakazil mozgovou infekciou, ktorá mu poškodila množstvo neurónov, najmä v oblasti hypokampu. Choroba spôsobila, že Clive Wearing stratil predstavu o minulosti. Jeho svet teraz pozostáva z okamihu, nemá a nepozná minulosť ani budúcnosť. Každú minútu a každý deň žije v ilúzii, že sa práve zobudil z hlbokého spánku [25]. O vonkajšom svete má rovnaké vedomosti, ako keby sa práve narodil. Pokladám za neprijateľný názor, že vírusy môžu poškodiť nadprirodzené vedomie. Bolo by to možné len v tom prípade, keby aj vírusy boli z nadprirodzeného sveta a mali nadprirodzenú dušu. O tom však sväté knihy nepíšu.
    Ako by vyzeral náš svet, keby sme sa ráno prebúdzali a nepamätali by sme si nič, čo bolo včera? Ako by fungovalo naše nadprirodzené vedomie, keby sme nemali pamäť založenú na fyzikálnom základe?

    Argument č. 9
    Za dôkaz fyzikálnej podstaty vedomia pokladám aj fakt, že všetky podmienky straty vedomia platia rovnako pre ľudí, ako aj pre zvieratá. Dokonca aj drogy, ktoré ovplyvňujú stavy vedomia, podávané zvieratám majú na ne podobný účinok ako na človeka. To dovoľuje robiť výskum psychoaktívnych liečiv najskôr na laboratórnych zvieratách a až potom na človeku. Potkan sa dostane rovnako do depresie po požití látok vyvolávajúcich depresiu ako človek a rovnako sa vie opiť až do bezvedomia ako človek. Z toho vyplýva, že stavba vedomia u zvierat a človeka je podobná, a ak má človek nadprirodzené vedomie – dušu, podobnú dušu majú aj zvieratá.

    Argument č. 10
    Predstavme si, že by vedomie bolo niečo viac ako jav fyzikálnej podstaty. Že by bolo niečo nadprirodzené a nehmotné. To znamená, že by existovalo aj nezávisle od nášho mozgu a nášho tela. A dokonca by bolo na svete ešte predtým, ako sme sa narodili. Keby to tak bolo, tak by sme si seba uvedomili ešte predtým, ako budeme existovať. Neviem o tom, že by si niekto seba uvedomil ešte pred narodením. Aspoň ja nie.
    Keď budeme predpokladať, že vedomie je nadprirodzené a z nejakého nám neznámeho dôvodu si pred narodením seba neuvedomuje, potom by ostávala len možnosť, že vedomie vstúpi do tela až po oplodnení vajíčka spermiou. Tu vzniká ďalší problém, kedy presne vstúpi vedomie do tela. Pred narodením to nemôže byť, lebo vtedy si nikto ešte seba neuvedomil. Musí to byť až po narodení. V prípade tejto možnosti by sme si seba uvedomili v tom okamihu, keď vedomie vstúpi do nášho tela. Pretože tento jav sa u človeka nepozoruje a my od narodenia si seba a svet uvedomujeme postupne, ako sa nám vyvíja mozog a ako sa moduluje náš mozgový softvér, tak ani táto možnosť nadprirodzeného vedomia nie je správna. Hoci mnohí ľudia tvrdia, že v istom okamihu ich čosi osvietilo a práve vtedy niečo pochopili.

    • Ringešpil,

      ďakujem Ti za argumenty, v ktorých vidím hranicu medzi vnímavosťou a vedomím. Vedomie síce nadobúdame počas života, ale nemôžem tvrdiť, že neexistuje duša. Tým, že duša si neuvedomuje vlastnú existenciu, ešte neznamená to, že nevníma a neexistuje. Napríklad: Ja vidím ducha, uvedomujem si to, že je to niečo iné ako ja, viem to pomenovať. Príde trojročný chlapec a povie mi, že má kamaráta “Filipa”, ktorý je neviditeľný priateľ. Alebo vnímam Ťa tu a teraz ako prispievateľa, ale neuvedomujem si, kto si, zároveň nemôžem poprieť Tvoju existenciu.

  3. RE: Slobodnacesta,

    vnímať niečo iné, než vníma väčšina ľudí, samo osebe nedokazuje existenciu duše. Pod vplyvom halucinogénnych látok ľudia vnímajú všeličo. Je však zaujímavé prečo niektorí ľudia podliehajú halucináciám aj bez týchto halucinogénnych látok. Verím, že príde čas, keď exaktná veda poskytne na tieto javy serióznu odpoveď.

    • 🙂 Ringešpil, už som počula rôzne teórie a jednou z nich je, že sme pod manipuláciou mimozemšťanov. Ak veda poskytne na tieto javy odpoveď, možno už tu ani nebudem a vôbec ma to v tom čase nebude trápiť, pretože to už budem aj sama “vedieť”.😛 Ak vie veda odpoveď na energiu, zároveň vie odpoveď aj na dušu. Takto považujem dušu: https://cestasvetla.wordpress.com/2011/03/11/energia-dusa/

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: